Jan Nemethy z Nagy Saros. April 4. 1890 v Hazleton PA.

　

Velkosarisan Jan Nemethy pise svojmu priatelovi Antonovi Ambrosemu rodakovi z dediny Kobyly pri Bardejove, ktory bol v tom case majitelom a redaktorom novin Slovak v Amerike.Je zaujimave ako sa nasi pionieri v Amerike uctili a navzajom sa poucovali a radili.Aj po viac ako 130 rokov aj nam teraz by nezaskodilo sa od nich nieco poucit a mozno ,ze svet by bol peknejsi.

Velacteny Pan Ambrose!

Jich ctene riadky som dostal. Budzem se usilovac,aby som co najvecej pre "Slovaka v Amerike" zrobel." Slovak v Amerike" se mi paci,ponevac on nevzal spinavu politiku a"narod buric",ako to ine novinky robia.Z nepracelstvom barz malo co sa da vykonac,jednak po jedne z nasich novinoch sa len na tym usiluju, ako by mali medzi Slovakom a Uhrom {Madarom} pokuj zopsuc.Mozu znac na co to pada. Nas narod uz teraz zna a presvedceny sme u tomu ze nebudze nigda v uhersku bivac.{ uz vtedy vedeli ,ze nebudu a nechcu byt castou Uhorska}na co nam teda stakima vecami sa zaujimat, co nic zdrave nezrodzi. My mame dobrich mescanoch porobic z nasich krajanoch pre Ameriku a ne Europske humbugi,labdy a dristy jim do hlavy trubic.Ci nemal ten nas Slovensky narod esci dosc Europskeho trapena?Esci vse se paru noviny usiluju,aby nas lud bul nazad zvabeny { Vid Kossalkove madaronske casopisy} zeby umreli za Uhersky kraj za jich kirala,za madarsku rec,za uhersku narodnost atd...To lem taky saleny jeden velky humbug,ci nam nateraz ne je dosc dobra Amerika? Ja myslim ,ze hej a ked hej, preco by sme mali bic ku nej zimne? Ja ,z mojej strany, ne uznam nic lem a lem totu slebodu co tutak mame. Za krajinu ,za kirala umirac je to jedno velke glupstvo a nic inse..Ale za slebodu a za dobrobyt caleho naseho naroda umrec to je veselo.

S uctou a pozdracom za totu nasu slovecinu Vas Janko Nemethy.

Zo serialu:Listy nasich pionierov.

Stránka PanSÚ je v novom šate > Stránka PanSÚ sa predstavuje v novej verzii redakčného systému. Inovovali sme grafiku a fun

Maďarónska tlač v USA

Napísal: Jozef Janek

1 komentár a 0 reakcií

Maďarskí šovinisti sa pokúšali zlikvidovať slovenský národný pohyb aj prostredníctvom vymysleného „slovjackeho hnutia“. Na jeho podporu a na boj proti slovenským národovcom v Amerike iniciovali vydávanie maďarónskej „slovjackej“ tlače. Tu je stručný popis niektorých maďarónskych titulov.

SLOVENSKY HLAS.

Maďarónsky týždenník vydávaný vo východoslovenskom nárečí v Pittsburghu, Pennsylvánia, v rokoch 1894 - 1898.

Tento plátok Slováci nazvali Slovensky Fras alebo Konsky Fras. Prvé číslo tohto maďarónskeho časopisu vyšlo 10. mája 1894. Časopis vychádzal z podpory maďarskej vlády a redigoval ho istý Alexander Viszloczky a Gálik. Formálne ako jeho vydavateľ vystupoval advokát Gustáv Gilbert. Prvé číslo vyšlo s týmto programom: „Národ proci rodičovskej zemi buric še na žaden spusob ňechceme a ňebudzeme.“. Ferenčík o ňom napísal, že bol založený iba na útoky na osobu na Petra V. Rovnianka. Amerikánsko - Slovenské Noviny tento časopis privítali slovami: „Slovensky Hlas je názov nového týždenníka, ktorý začali vydávať v Pittsburghu páni Viszloczky, Gallik & Co. 1108 Carson. Šesť rokov pracovalo sa ťažko, veľmi ťažko na tom, aby všelijaké hathlaninské nárečia vypudené boli z kolónie slovenskej v Amerike a ona nie len duchom, ale rečou dokazovala, že je skutočne slovenskou, národnou, že ďaleko od nej je beťársky duch maďarizmu a odrodilstva; a po šiestich rokoch, keď rečové diferencie medzi slovenskou kolóniou zmizli, začne sa vydávať časopis rečou, aká nikdy nikde ani v Šariši, ani na Spiši, Zemplíne, Abauju, Ungvare a nikde pod holým nebom neexistovala.

Čo asi povedali by Nemci, keby sa niekto zbláznil natoľko, žeby začal vydávať časopis v starej nemčine? My želáme si čím viac dobrých časopisov, sú oni ozdobou našej literatúry a prostriedkom nášho vzdelania, ale pánovia, kto prehrešuje sa proti čistote reči, kto na posmech a hanbu obracia našu krásnu slovenskú reč, ten hanobí narod náš, ten priateľom jeho byt nemôže. Ked Slovensky Hlas v literárnej slovenčine a nie nejestvujúcej hatlanine začne vychodiť s programom čisto slovenským, v duchu slovensko-národnom a slavianskom, zaželáme mu mnoho zdaru, takto ale protestovať musíme proti zauškovaniu našej slovenskej reči. Nevykladať slova naše za závisť, ta je ďaleko od náš, tento protest musíme učiniť, jak musí ho učiniť každý človek, ktorý zmysel pre slovenskú reč ma a ak ho neučiní dobrým Slovákom byt v žiadnom prípade byt ani nemôže. Tam kde ide o čistotu reči, tam o obchode snívať sa nesmie.“. (Toto napísali Amerikánsko - Slovenské Noviny, 17. mája 1894:

Väčšina Slovákov na písačky tohto maďarónskeho plátku reagovala negatívne Andrej Cvengroš napísal v roku 1895) toto: „Náhodou dostal sa mi do rúk Slovensky Hlas, čí ako ho mnohí nazvali „Slovensky Fras“. Vydavateľ tejto muchotrávky posiela sem každý týždeň viac výtlačkov, vzdor tomu, že si ho tu nikto nepredpláca ani predplácať nebude. No kto ho nazval frasom, ten mal pravdu, je to skutočný fras; ešte aj malé dietky peknejšie hovoria, než tu spomenutý fras píše. Tak sa po slovensky nikdy nepišalo ani písať nebude; to je nie slovenská, ale maďarónsko-ázijsko-tatárska spisba! Podľa písania pochybujeme, aby redaktor a vydavateľ spomenutého frasu po slovensky vedel, lebo „soriky“ „sogor“,“Eperjes“ atd. sú predsa nie slovenské slová, ale nejaké ázijsko-tatársko-maďarské! A ešte nájdu sa takí hlúpi ľudia čo ho odoberajú a doňho píšu; ako aj z Baltimoru, Md., akýsi M.K. a z Clevelandu, Ohio istý J. Polyazky na slávu mu privolávajú. A že vraj majú aj nejakú maďarónsko-ázijsko-tatársku organizáciu, ktorej úradným orgánom bude vraj Konsky Fras! Bože, aké to táraniny! Muž ktorý má už zdravý rozum, trebárs je aj nie učeným, sčítaným človekom, predsa nahliadne, že takej hlúpej slovenskej spisby nebolo ani nebude ani v knihách ani nikde, že Slováci, trebárs by oni skade pochádzali, nielen zo šarišskej, zemplínskej, spišskej stolice, majú len jednu spisovňu reč a nie dialektovú, je iste, to každý uzná, a preto pre Slovákov zo spomenutých stolíc tiež nemá si inač písať, ako spisovnou rečou; keď Slovák rozumie knihám v čistej slovenčine písaným, rozumie i novinám. Nám netreba sa deliť, ale zjednotiť! Či Nemci nemajú tiež rozličné dialekty a čí nepíšu jednou spisovnou rečou nemeckou? Nuž ale „sorikare“ „sogri“ Konského Frasu, sú alebo hlúpi, alebo zaslepení, alebo detský rozum majú, keď také hlúposti čítajú a podporujú (V skutočnosti je to Pešťbudínska politika na rozbíjanie slovenskej pospolitosti, vtedy ako aj teraz). Ja som Spišiak, ale do takého hlúpeho maďarónskeho Konského Frasu ani len nekopnem, nieto aby zaň ešte platil! Rozumiete ma, sorikari a sogrovia eperjesski a Boh zná akých!“.

Úroveň tohto časopisu bola taká nízka, že jeden z redaktorov americko-maďarského časopisu o ňom napísal:“Roku 1894, v jeseni vznikol v Pittsburghu jeden slovenský plátok pod menom „Amerikánszko-Szlovenszký Hlasz“, sľubujúci vo svojom programe, že bude vynaučovať Slovákov láske ku vlasti starej a že mužné bude bojovať proti panslavizmu. Avšak redaktori tohto plátku-tuším, že dnes po krátkej dobe je už tretí – keby (čo pochybujem) mali trochu dobrej vôle, ale nemajú ani len najmenej vzdelanosti, aby redigovať mohli i len najmizernejší časopis. Na ukážku, že terajší redaktor toho plátku akú zbehlosť ma v dejepise, len to uvediem, že nedávno v jednom úvodnom článku písal, a síce: že Ferdinand II. bol korunovaný pred revolúciou roku 1848. A ten plátok v každom ohľade skutočne zodpovedá hlbokej múdrosti svojho redaktora. Jeho vlastenecké náuky pozostávajú z hlúpych fráz, ktoré časom do sveta pusta a oproti panslavizmu bojuje tak, že nie náuky, ale osobu Rovnianka špinavými výrazmi a nebezpečnými hlúposťami napadá. že takýto plátok veci maďarskej len škodiť môže - ale nie osožiť, to sa ľahko dá pochopiť“. (Magyar - Hirado 11..júla roku 1895)

Amerikánsko-Slovenské Noviny k tomu pridali, že ozdobou tohto časopisu nie sú iba dejepisne hlúposti, ale je tam aj iných a toľko, že by sa s nimi dal pohnojiť cely Magyar-Orszag. (Napísali 15. Jula 1895)

Podľa niektorých časopis bol časopisom rakúsko-uhorského generálneho konzula Schamberga v Pittsburghu. Do kruhu Slovenského Hlasu patrili: Jozef Geszy z McKeesportu, Klein a Bosz z Pittsburghu. Slovensky Hlas v sociálnych zápasoch zaujímal celkom odlišné stanovisko ako skutočná slovenská tlač. Stál vždy na strane podnikateľov a proti robotníkom. Počas

baníckeho štrajku roku 1894 napísal : „Neshluchajce na ňikoho ňe na Comitetoch ňe na kňazoch iďte do roboti bo ja kážem vam se uňia na szaden pad ňe budze upoznata u Frickowe Com.“ (No pekná to slovenčina!)

SLOVENSKÝ TÝŽDENNÍK

Týmto týždenníkom ktosi chcel zastaviť prúd a obrátiť smer histórie. Patril do posledných pokusov slovenských maďarónov. Začal vychádzať v novembri 1916 vo Wilkes - Barre, Pa., a začal hlásať vernosť k panovníckemu rodu habsburgskému. Útočil na všetky slovenské organizácie, ktoré vraj v časopisoch, na schôdzkach, ba dokonca vraj aj v kostoloch štvú proti starej vlasti a dobrotivému panovníkovi. Slovenska tlač privítala tento časopis s pohoršením. Národné Noviny v číslach 353, 358 z roku 1916 nazvali ho „otravou v cukríku“. Časopis hlásal, že historické udalosti Slovákov a Maďarov sú tak úzko späté, že sa ani nedá myslieť, aby tieto národy mohli jeden bez druhého žiť a jestvovať. Časopis nezabral, zostal hlasom volajúcim na pusti a v prvom ročníku aj dokončil svoju životnú púť.

SLOVENSKE NOVINY

Maďarónsky týždenník, vo východoslovenskom nárečí. Hazleton, Pa. 1897 – 1911. Vydavateľom tohto maďarónskeho časopisu na Americkej pôde bol Rev. Toth, majiteľ tlačiarne v Hazleton. Toth predtým vydával maďarský časopis Onallas a keď tento nešiel na odbyt, vrátil sa k slovenským novinám. Ich počiatok oznámili noviny Jednota takto : „Slovenské noviny, tak sa menuje nový časopis, ktorý minulý týždeň vyšiel v Hazleton, Pa. Nie je písaný v spisovnej slovenčine. Vydavateľom je Toth Ferenc, vydavateľ Onallasu, Redaktorom týchto „slovenských“ novín je W.G. Kohuot, Čech“. (Jednota, 7. júla 1897)

Rev. R. Osvald v Literárnych listoch zaznamenal zrod týchto novín takto : „Ku koncu ešte spomíname ako kuriozitu, že v Amerike v Hazletone, založili pomocou troch katolíckych kňazov neslovenské „Slovenské Noviny“, v šarišskom nárečí hrubo špiniac literárnu slovenčinu. Škodu, ktorú tento časopis mohol by narobiť, mnohonásobne vynahradí pokoj, ktorý konečne medzi slovenskými novinármi zavládol, a ich užšie spojenie, ktoré stalo sa 14. októbra. na ich schôdzi v Clevelande.“. (Literárne listy, 1897).

SLEBODNY OREL

Maďarónsky týždenník vo východoslovenskom nárečí. New York, 1901 - 1904.

Bol to typicky maďarónsky vytvor a tie všetky boli na jedno kopyto. Všetky vychádzali vo východoslovenskom nárečí, ale aj v tomto každý písal tak, ako vedel, a mnohí zle vedeli. Potom delil Slovákov podľa stolíc, stred a západ, to podľa nich bolo české. A keď pripustili, že aj Slováci žijú na Slovensku, tak proti nim, podal nich, stala iná národnosť a tou boli Slovjaci. Časopisy sa najmä vyčerpávali útočením na všetky slovenské národné podniky a na slovenských činiteľov. Slebodny Orel začal vychádzať roku 1901 v New Yorku. Keďže sa čísla nezachovali, ťažko dnes zistiť, kedy prestal vychádzať. V súkromnom majetku sa nachádzajú čísla z roku 1904. Zdá sa, že to bol posledný rok.

KRAJAN DZENNIK

Maďarónsky denník, vo východoslovenskom nárečí. New York, N. Y., 1920 - 1921.

V povojnových rokoch, keď prišiel do Ameriky Jehlička, Petz obnovil Krajana, ale teraz už nie ako týždenník, ale ako denník. Bolo to v časoch, keď maďarské kruhy celkom vážne mysleli, že Slovákom nič tak nechýba, iba Magyarorszag a protičeské stanovisko Slovákov si vysvetľovali ako promaďarské. Nuž posmelení takýmito úvahami, rozhodli sa v Amerike vydávať denný časopis, ktorý ako hlavný program mal obnovenie starého Uhorska. Čoskoro sa však vydavateľ i jeho financier presvedčili o opaku a dna 21. mája 1921 vydavateľ oznámil: „Znovu na znamosč musime dač cťenym čitateľom, že Dzennik Krajan na isti čas musime zastavic, a to skrz pričini, že slovenskich sadzačoch nemožeme dostac, a pri tich, chtore zme teraz mali, nemožeme Dzennik durkovac, bo nerozumja reči a taky veľke chibi robja, že skrz to ľem na posmich zme obracene.“. Okolo časopisu sa združovali najmä maďarského cítenia „slovenskí“ katolícki kňazi, ako :Szeman, Szuchi, Tamassy, Adzi, Haitinger, Kazinczy a iní. Ako redaktor figuroval istý Lossinsky, zamestnaním kostolník u Rev. Tamassyho, a Dr. Varga, zverolekár z Prešova, horlivý spolupracovník Amerikai Magyar Nepszava; sadzača Szenku uvádzali ako šéfredaktora. Po časopise zostala v New Yorku tlačiareň, ktorá patrila Szenkovmu synovi.

SLOVENSKÝ AMERIČAN

Maďarónsky mesačník, Pittsburgh, Pennsylvania, 1902 - 1903.

O názve časopisu vieme iba z článku Slovenského Denníka z 20.októbra 1902. Článok informuje, že Alexa Viszloczkeho, vydavateľa Slovenského Američana, žalovali Gimesky a Jakub Výrostko pre urážku na cti. V článku sa zaoberajú s Viszloczkym, ktorého už raz bol žalovaný Rovniankom a odsedel si aj tri týždne a od ďalšieho väzenia ho zachránila jeho manželka, ktorá uprosila Rovnianka, aby ich hmotne nezničil.

Časopis sa špecializoval na slovenských národniarov a ti mu boli drutarmi a neSlovákmi. Viszloczkemu hmotne pomáhali Rev. Košalko Jožka a Rev. Kazinczy, Ktorý bol Prešovčan. Viszloczky bol predtým redaktorom podobného časopisu, Slovenského Hlasu. Ani jedna zo slovenských knižníc nemá nejaké číslo z tohto časopisu. Jedným presným bibliografickým údajom je vari iba to, že ho písali vo východoslovenských nárečiach a že bol maďarónskeho zamerania.

V niektorých prameňoch názov časopisu je Slovak Amerikan. Keďže sa nám nezachovalo ani jedno číslo, dnes ťažko nám zistiť jeho pravé pomenovanie.

Možno, že z týchto časopisov by sa čí už úplné ročníky, čí aspoň jednotlivé čísla mohli nájsť v maďarskom štátnom archíve národnostnej sekcie predsedníctva vlády, kde sa aj otázky Slovákov v Amerike sledovali a študovali. Pre nedostatok záujmu zo strany slovenskej časopis zanikol vo februári roku 1903.

KRAJAN, II

Maďarónsky týždenník, vo východoslovenskom nárečí. New York, 1913 - 1921.

Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny maďaróni znova obnovili Krajana. Teraz ho preniesli do New Yorku, kde mali po ruke hlavný zdroj príjmov; rakúsko-uhorský konzulát. Duch obnoveného Krajana bol ešte horší ako duch prvého. New Yorský denník o ňom napísal: „Z troch zradných v slovenskej reči vydávaných plátkov Krajan, Chicagsky Kat. Denník a Úradný Organ Kazinczyho - najhlúpejší je Krajan, ktorý je vydaný v spotvorenej dialektici ne východných stolíc. Jeho redaktorom je chlap žiadnej vzdelanosti, nemajúci o charaktere muža ani poňatia, a kde sa dosial len objavil, zanechal za sebou iba špinu a hodne dlžôb. Tento plátok je podporovaný a subvencovaný tunajším rakúsko-uhorským konzulátom. Od kedy konzulátu niet, žije iba z hlúposti zavedených krajanov, svojich sprostých čitateľov. Správy preberá z miestnych maďarských časopisov.

V rokoch vojny proti Krajanovi zakročil Rev. Kubašek a pred sudom dokázal, že ešte aj v rokoch vojny Krajan bral podporu z maďarských prameňov. Vydavateľom bol istý August Petz.

Čitateľov Krajana Slováci nazvali „HVIZDÁRMI“.(Jednota z 12. augusta z roku 1908 Gessayove rukopisne poznámky.

NAŠO NOVINI

Maďarónsky týždenník, vo východoslovenskom nárečí. New York, N. Y.,1901.

Hazleton, Bridgeport a New York boli asi za 50 rokov strediskami slovenských maďarónov a v týchto mestách najčastejšie sa pokúšali strhnúť slovenskú väčšinu z nastúpenej cesty. Najčastejšie, pravda, časopismi. V New Yorku ich vychádzalo niekoľko a prvým boli Našo Novini, ktoré tu vychádzali roku 1901. Vieme o nich iba z jednej poznámky Amerikánsko - Slovenských Novín v ktorej čitateľ píše, že ich vracia a žiada vydavateľov verejne, aby mu ich viacej neposielali, lebo on číta Amerikánsko - Slovenské Noviny a Jednotu. Neviem, čí v roku1901 začali vychádzať a ako dlho vychádzali, alebo sa z nich nezachovali žiadne čísla a v slovenskej tlači niet ani polemiky s nimi.

URADNY ORGAN

Maďarónsky týždenník. Vychádzal v Braddock, Pennsylvania 1917 - 1918.

Redaktor: Rev. Adalbert Kazincy, aj keď bol maďarón nepatril do skupiny maďarónov, ktorých motto bolo: Radšik talpa zos Maďara jak hlava zos Slovaka. Kazincy s tým nesúhlasil. Roku 1917 Kazincy začal vydávať v Braddocku čisto katolíčky, ale v ostrom maďarónskom duchu písaný časopis, ktorý mal čudný názov: Uradny Organ. O jeho obsahu sa dozvedáme z New Yorského Denníka : „Kazincyho Uradny Organ, škvár to tak pramizerný, že škoda vyhodených peniazov za papier, na ktorom sa tlači. Kazincy má svojich hlupákov, ktorých od 15 rokov za nos vodí, a ktorí mu dovolia kŕmiť ich otravou: ale keď to chcú mat, nech ohlúpnu úplné, taký ľud ani nie je sučí na nič iného. Škvár ten nemá žiaden vplyv, jeho občasný brechot nepočuť ďalej od suseda“. (Napísal New Yorský Denník 7. mája 1917)

Časopis najmä prinášal radostne správy o rakúsko-uhorských víťazstvách. Slovenské knižnice nemajú z časopisu ani po jednom čísle..

Dna 28. novembra 1918 zástupcovia amerických cudzojazyčných časopisov pozdravili prezidenta vtedy Wilsona. Bolo tam zastúpených desať slovenských časopisov:

Farník, Denný Hlas, Katolícke Slovenské Noviny, Krajan, Ľudový Denník, Obrana, Slovak v Amerike, Slovensko - Americky Denník, Uradny Organ a Ženská Jednota.

Uradny Organ je tam uvedený ako chicagsky časopis, ktorého vydavateľom bol nejaký Chudatsik. Nevedno dnes, čí ide o ten istý časopis, aká bola súrodosť medzi Kazincym a Chudatsikom.

Kto bol Rev. Adalbert Kazincy? Bol jeden zo starých maďarónskych kňazov, narodil sa 24. augusta 1871 v Prešove. Do Spojených štátov prišiel v roku 1893. Bol vysvätený za kňaza dna 16. októbra 1894 v meste Scranton Pennsylvania. Vymenovaný bol za duchovného správcu osady sv. Michala v Braddocku, Pa., roku 1896 a tam zotrval až do svojej smrti 3. novembra 1947. Kazincy sympatizoval z Pesťbudínom, a preto bol národné uvedomelými Slovákmi kritizovaný. V sociálnych a politických otázkach Kazincy bol výnimkou medzi slovenskými maďarónskymi duchovnými v Amerike. Ked bol v roku 1919 oceliarsky štrajk, (US Steel) vedený Williamom Z. Fosterom, neskôr predsedom Komunistickej strany Spojených štátov, Kazincy sa postavil na stranu robotníkov. Zamietol ustúpiť tlaku, ktorý spoločnosť naňho vykonávala. Poriadil zbierky v prospech štrajkujúcich.

Známy Americky spisovateľ slovenského pôvodu Thomas Bell { povodne Tomáš Beličák z Tvarožca na východnom Slovensku}vo svojej knihe " Out of the Furnace " sa pochvalne vyslovil o Kazincym za tento jeho krok. Thomas Bell v roku 1942 za svoju knihu Out of the Furnace dostal cenu Pulitzera. Cena Pulitzer je udeľovaná za literatúru a žurnalistiku najväčší to stupeň vyznamenania v Amerike.

Jozef Pulitzer bol slovensky žid zo Zemplína študoval v Budapešti. Jeho matka bola katolíčka otec žid. V druhej polovici 19. str. emigroval do Ameriky. Bol majiteľom najväčšieho denníka v Amerike The New York World, viac ako 1 milión výtlačkov denne. Ked Francúzi darovali sochu slobody nebolo peňazí na jej podstavec a pravé vtedy sa Pulitzer podujal tento projekt financovať, začo sa stal v Amerike váženým človekom. Pulitzerovci sa komunikovali doma po východniarsky, reč to jemu najbližšia.

Väčšinu týchto maďarónskych podnikov poznáme iba z polemík skutočne slovenských časopisov vychádzajúcich v USA. Slovenské knižnice ich nemajú. Majú ich však Maďarský štátny archív v Budapešti.

Jún 2011

Jozef Janek, USA

MADARI.
Pocas trvania rakusko -uhorskej monarchie, Madari zatvorili vela slovenskych skol.Tymto padom ochudobnili slovenske deti o vdelanie v materskom jazyku a kedze niektore deti nerozumeli madarsky, to znamena ze ich ochudobnili o vzdelanie vobec.
Tu je niekolko pripadov:
1; V roku 1874 Madari zatvorili 3 slovenske gymnazia.Madari tvrdili ze tieto institucie su pekelne brlohy pan-slavizmu,ktore v buducnosti mozu ohrozit a znicit madarsku kulturu.Vsetky tieto gymnazia boli otvorene a financovane zo zbierok slovenskeho naroda{Nie madarskeho}

2;Tiez toho isteho roku 1874.Bola zatvorena najvacsia slovenska kulturna organizacia Matica slovenska.vyhovorkou Madarov bolo,ze Matica berie ucast na politickych aktivitach a preto im odobera ich majetok ktory patri statu cize Madarom.Pravda bola opakom.Madari skonfiskovali Matici slovenskej okrem budov vsetky kniznice, peniaze a vsetky jej muzealne zbierky.Vtedajsi poslanec do uhorskeho snemu Polit {Srb} tento krok madarskej vlady odsudil a poslal protestny list vtedy predsedovi vlady Kalmanovi Tizsovi, v ktorom dokazal na nezakonost madarskej vlady a podlozil jeho dopis dokumentami,ze majetok patril Matici slovenskej a nie statu.Predseda vlady mu kratko na jeho list odpoveda" AKY SLOVENSKY NAROD? SLOVENSKY NAROD NEEXISTUJE"

Pramen informacii:Slovakia and Its People. by Gilbert L. Oddo, New Yrk 1960.

Pre Bulletin Svatopluk pripravil Jozef Janek.

pokracovanie.

Vypoved americkeho parasutistu.                                                       V Lakewood,Ohio 11.VII.1950.

7.jula roku 1944 po zostreleni nasho bombardovacieho lietadla Nemcami, som padakom dopadol nedaleko mesta Myjava na Slovensku a tak som sa stal vaznom Slovenskej republiky.Bol som zobraty na lokalnu policajnu stanicu. kde sa Nemci dozvedeli o mojej pritomnosti. Pozadovali slovensku autoritu o moje vydanie do nemeckych ruk ako vojnoveho zajatca.Slovensky predstavitelia odmietli tejto nemeckej poziadavke,a tym padom som sa stal vaznom Slovenskeho statu.Prislusnici Slovenskej armady ma zobrali zadnymi dvermi z policajnej stanici,a tym sa znazili vyhnut nemeckym vojakom. Bol som privezeny do mesta Bratislava ,kde som sa stretol z tamojsimi americkymi vaznami.Slovenska vlada nam dala k dispozicii slusne ubytovanie a dobru stravu.Zaobchadzali s nami slusne a nemozno povedat v ziadnom pripade, ze bolo krute. Po urcitych tyzdnoch sme boli premiestneni do uvolneneho ete nedokonceneho vojenskeho tabora.Tam sme mali cest vyuzit viacere privilegia, ktore nam dali k dispozicii. Nikdy nas neziadali, aby sme pracovali.Nakolko sme sa nudili, preto sme poziadali velitala tabora, aby nam povolil si zriadit zahradu na ktorej sme dobrovolne pracovali a tak si kratili cas. Slovenski predstavitelia z Bratislavy nam pravidelne prinasali cigareti a ine dobroty,lebo hospodarska situacia na Slovensku bola v tom case priazniva.Pracovnici" Cerveneho kriza"nas navstevovali kazdy tyzden pravidelne ich spolocnosti bol vzdy aj lekar.Este aj Tisova vlada nam pridelila urcite mnozstvo peniazy,ktore mali sluzit na zakupenie nutnych hygienickych potrieb.
Dokonca jeden cas sa v tabore ukazal aj samotny prezident Dr. Jozef Tiso, ktory sa zaujimal a vypitoval sa nas ako  z nami zaobchadzaju nasi strazcovia.Aj napriek tomu ze na Slovensku Nemci zakazovali verejnosti pocuvat zahranicne vysielania,ale nam vaznom dali k dispozicii radia ,aby sme mali kontakty z nasimi rodakmi ktori boli v tom case umiestneni v Anglicku.Zamozrejme ze nas poziadali aby sme tuto skutocnost udrzali v tajnosti.
V case kde nemecke vojska prisli vo velkom mnozstve na Slovensko.Velitel nasho tabora z obavi ze sa dostaneme do Nemeckych ruk prepustil cely tabor na slobodu. Pocas dvoch tyzdnoch sme bludili po horach a smerovali sme blizsie k Banskej Bystrici.Pocas tohoto obdobia nas chranili a krmili dobri slovensky ludia.Nakoniec sa nam po dvoch tyzdnov podarilo skontaktova nase velitelstvo v Londyne. Z tam odtial bolo na Slovensko poslane specialne komando pod nazvom O.S.S. ktoremu sa podarilo z letiska pri Banskej Bystrici v noci nas odviest zo Slovenska von.

Toto je pravdive prehlasenie ktore som vykonal po prisahov a ktore mozu potvrdit moji este svetci zijuci spoluvazni.

                                 Podpisany: Frank C. Soltisz
                                                     1st LT. of U.S.A.F.
                                                     2023 Dolt Street
                                                      Lakewood, Ohio.

Pre bulletin Svatopluk prelozil a pripravil Jozef Janek.

Dopis slovenskeho zida MUDr.Gabriela Hoffmanna .

Dopis slovenskeho zida MUDr. Gabriela Hoffmanna adresovany Zidovskej nabozenskej obce v Presove

MUDr.Gabriel Hoffmann, 06901 Snina.
                                                                                                                      Snina 12.XII. 1994

Vysokovazene Predsednoctvo
Zidovskej nabozenskej obce v Presoveve
Svermova ul.c.32
Presov.

Ziadam uctivo predstavenstvo tomu listu a jeho autorovi venovat cas,trpezlivost,dobru volu,sprostenu vyhradenosti,uvedomelej ci neuvedomelej pychy.obliest sa do uniformy pokory a lasky a aj z toho hladiska volat za svedka dejiny uplynulych staroci,ktore sa museli zvratit do obludneho nacistickeho holokastu.Sme ochotni,presvedceni vinit z toho zlocinu takmer vyhradne Nemcov,nacistov, Hitlera,a snad zamerne zabudame na medzinarodne spojitosti,spletitosti,z ktorych lona vychadzali napomocne podnety, ktore pomohli splodit,zrodit spolocenske obdobie,ako hniezdo zrodu antisemitizmu,zdoformovaneho na otrasnu formu-etapu nacizmu.A ked tento uvod som hodil na papier,musi nasledovat historicka otazka:Som ja moj rod, moji terajsi a byvali bratia,moji,nasi otcovia,praotcovia vynimky,bez viny pri sledovani a hladani spoluvinnikov nacizmu?Aj my mame svoj nemaly podiel viny na vzniku roznych foriem a stupnov antisemitizmu.jeho prapricinou je skutocnost,ze jezis Kristus prisiel k svojim,a svoji Ho neprijali.Opakovane prosim o laskavu toleranciu.Mam 87 rokov,pripraveny opustit"nase slzave udolie",dozit svoj cas v pokoji,cti a laske ku kazdemu cloveku.
Zverejnili ste vyzvu:"Nech sa prihlasi kazdy obcan Slovenskej republiky, kto v obdobi Slovenskeho statu 1939-1945 zavhranil aspon jedneho zida,ohrozeneho holokastom,aby prevzal vysoke izraelske statne vyznamenanie-"Spravodlivy medzi narodmi".Dovolujem si predlozit svoj navh.Nebohy Prezident Slovenskeho statu Mons.Dr. Jozef Tiso udelil 9 000 devattisic vynimiek z ustanoveni zakona-"Zidovskeho kodexu".
Vynimka sa stahovala aj na rodinnych prislusnikov.Znamenalo to spolu blizko 40 000 zidov.Nemecke bezpecnostne organy zareagovali ocakavanym sposobom.Pana Prezidenta Mons. Dr.Jozefa Tisu nazvali bielym Zidom a Gestapo pohrozilo koncentracnym taborom.
V prvom polroku 1994 sa dostala na slovensky knizny trh moja studia:"Katolicka cirkev a tragedia slovenskych zidov v dokumentoch."Citujem stovky dokumentov z celostatnych archivov Europy,ktore jednoznacne,bez vynimky potvrdzuju,ze pan Prezident mons.Dr.Jozef Tiso nebol nikdy vojnovym zlocincom.Hlavny prokurator Fed.Cesko-Slovenska pan Dr. Tibor Bohm uradne potvrdzuje,ze Prezident mons.Dr. Jozef Tiso nebol vojnovym zlocincom.

Norinbersky sudny tribunal v roku 1948 prehlasil,ze odmieta ziadost zastupvu{Dr. Benesa}CSR podat na Dr.Jozefa Tisu akukolvek zalobu,ako na vojnoveho zlocinca,pre nedostatok dokazoveho materialu.Prezident Dr. Eduard Benes mal k dispozicii specificku pocetnu skupinu skusenych odbornikov roznej profesie,poverenu jedinou ulohou:v celosvetovom meradle hladat a predlozit material,spisy,zapisnice,zrchivne dokumenty.ktore by potvrdili,ze Dr. Jozef Tiso bol vojnovym zlocincom. Tato komisia pracovala plnych 10 rokov, intenzivne, komplexne,dosledne,v celoeuropskom meradle,ale stroskotala.Za celu dobu intevzivneho hladania nenasla a nepredlozila svojmu chlebodarcovi nijaky dokument o vojnovych previneniach pana Prezidenta Mons.Dr. Jozefa Tisu.Pan Simon Wiesenthal,hlava izraelskej tajnej politickej policie,obavany Nazi-jager polovnik na skryvajucich sa nacistov,s pravomocou na celom svete.Wiesenthal vystopoval skrysu po Himlerovi najvyssieho nacistu v Juznej Amerike, kde sa roky skryval po roku 1945,menom Eichmanna;uniesol ho do Izraela,tu postaveny pred sud,sudeny,podla zasluch odsudeny na trest smrti a popraveny.Tento Simon Wiesenthal,univer. profesor,Nosite Nobelovej ceny za mier,v spojitosti sw obvynenim pana Prezidenta mons.Dr. Jozefa Tisu,ako vojnoveho zlocinca konecnopravne prehlasil toto:"Meno Dr. Jozefa Tisu je pre mna nezaujimave".Aj napriek tymto nevyvratitelnym svedectvam v prospech pana Prezidenta Dr. Jozefa Tisu je tazko pochopitelne,ze niektori nasi intelektuali,dokonca tzv.historici{pan Katuscak},bulvarni novinari dovoluju si pisat o panovi Prezidentovi,ze stat na cele"klerofasistickeho"statu.Pri tom kazdy clen slovenskeho kleru,cela,plna hierarchia bez vynimky,na cele s milostiplnym biskupskym zborom,stala na strane prenasledovanych zidov,ze kazda fara,vsetky klastory,vsetky cirkevne budovy,ustanovizne,dokonca r. katolicke kostoly a biskupske urady stali sa utocistami,ochrancami,skrysami na zivote ohrozenych zidov.Pod vplyvom takehoto postupu, prikladu zachoval sa cely slovensky narod k perzekutovanych zidov mimoriadne cestne,ludsky, krestansky.Je znama vseobecna skutocnost,ze takmer kazda slovenska rodina,hlavne na vidieku, chranila, skryvala,vranila,aj zivila,aspon jedneho zida.S Nemcami spolupracoval nepatrny pocet Slovakov,hlavne z kruhu lumpenproletariatu a z kruhu predajnej "inteligencie".To je ta historicka pravda; zamlcovana a slovenskej katolickej Cirkvi neziclivymi zahranicnymi i vnutrostatnymi, dobre znamymi az nepriatelskymi silami. Este raz prosim v pokoji,zmierlivosti,ale aj z hladiska ucelnosti rozanalyzovat vyhody a nevyhody neurovnanych vztahov medzi zidovskym krestanskym-katolickym obyvatelskom obyvatelstvom Slovenskej republiky.Terajsie obdobie je pre uprmne bratske objatie mimoriadneho vyznamu.Svaty Otec,Papez Jan Pavol II. oficialne navstivil Izrael.Verime a modlime sa,aby bol v tejto Svatej Zemi vitany vsetkymi obyvatelmi s uctou,maximalnou oddanostou,pompou a predovsekym s detinskou pritulnostou a prejavmi pokornej,uprimnej lasky.V tomto duchu a zamerini prosim Vas s uctou,laskou,pokorou,aj v duchu mojej knihy,ktora je predovsetkym zbierkou dokumentov svedciacich o uslachtilom ludskom-knazskom,izraelskemu narodu s laskou naklonenom velduchu,co potvrdzuju vsetky publikacie o Jeho zivote a diele,napr.uvedene na prilozenom materialy,a rozhodnite sa,prosim v tichosti, skor slavnostne,odovzdat in memoriam panu Prezidentovi mons.Dr. Jozefovi Tisovi vyznamenanie:"Spravodlivy medzi narodmi"
Bol by to zaciatok novej historickej epochy.A zaverom prosim o pripustenie moznosto pozvat ma.

S uctou MUDr.Gabriel Hoffmann.
Podpisany                                                       Pre Bulletin pripravil Jozef Janek.

Odkaz Svatopluka.

ODKAZ SVATOPLUKA.

Nestastni,rozvadeni potomci.

Ani v tejto chvili neviete byt svorny.

Cujte co vas ocakava.

ak sa nezmenite,

Nase rody uvalite do otroctva.

Derzavu roztrhaju.

Co zasejete, oni vam zoberu.

Ja vas naposledy prosim, zhodnite sa.

Lebo laska sa noci neboji.

Svietia jej hviezdne voje.

I v nepokojnom pokoji

verne si kona svoje.

Laska je vecny tmel bytia".